My motto: KEEP CALM AND L♥VE KOREAN BOYS
...
KEEP CALM AND L♥VE ASIA

Nightmare 2/2

20. července 2015 v 14:16 | G-Lee |  Nu'est




Po dlhom čase je tu ďalší a teda posledný diel poviedky, ktorý by možno ani nevyšiel nebyť čitateľky, ktorá pokračovanie očakáva ;) Týmto ju pozdravujem a prajem všetkým príjemné čítanie... =33




***


Minki už vtedy takmer nedýcha, keď vtom sa stane niečo čo vôbec nečakal, no JR sa na to chystal už dlho. Ich pery sa spoja v jedny v absolútne nežnom a trochu bojazlivom bozku. Bojazlivosť však časom opadne a obaja naberú viac sebaistoty i keď Jonghyun sa bál, že skončí odsotený na stene, čo sa ale na jeho šťastie nestalo...


... To jeho nadšenie však po chvíli prestane keď sa Minki v podstate preberie z prvotného šoku a pomaly sa od neho odtiahne. Zatiaľ čo na neho JR celý oslnený jeho krásou hľadí tak Minki len celý nesvoj a úplne bez seba pozerá všade naokolo. Len z časti si uvedomoval čo sa práve stalo. Keď mu to konečne ako tak dôjde tak len pevnejšie stiskne uterák v ruke a bez jediného pohľadu na JReja rýchlym krokom vypadne z kúpeľne tak, že za sebou ani nestihne zavrieť dvere... Jediné čo možno hneď po jeho behu počuť, je buchnutie dverí na jeho izbe a následné zašramotenie kľúču vo dverách.. Chcel sa zamknúť, no je tak rozrušený, že sa mu to nakoniec ani nepodarilo, a preto to nechal tak. JRej sa ani poriadne nestihne uvedomiť či to čo sa stalo bolo až tak vážne, že Minki opustil miestnosť priam raketovou rýchlosťou, ale snažil sa zachovať kľud. Obdivoval pritom ako si za tú chvíľku dokázal zobrať so sebou všetky veci a nič tam nezabudnúť, keďže to sa mu často nestávalo a to hlavne keď bol v strese. Ešte chvíľku tak JR stojí a klipká nechápavo očami pritom ako sa obzerá okolo seba.
Potom sa však rozhodne, že toto aj tak nemá význam, a tak zavrie dvere na kúpeľni a vydá sa smerom k Minkiho izbe. Zaklopal na ňu so slovami: "M-Minki?...Prosím otvor ja ti to vysvetlím.."
Keď sa mu nedostane odpovede tak zaklope ešte niekoľkokrát a zopakuje jeho meno. Keď ani po dlhšej dobe naďalej nepočuje žiadnu odozvu tak sa naozaj začne báť či si niečo nespravil alebo či sa mu niečo nestalo..
"Minki povedz aspoň niečo...si v poriadku?" spýta sa len preto, že už mu naozaj tuhla krv v žilách od strachu..
"Choď preč," začal Minki kľudne, no pokračoval už o niečo hysterickejšie, "zmizni!"
Po týchto slovách sa len Jonghyunova ruka bezvládne skĺzla po dverách a bez slova sa otočil smerom k svojej izbe.
Rýchlo vošiel dnu, zabuchol za sebou dvere tak prudko div nevypadli z pántov a začal cítiť ako sa mu začali tisnúť slzy do očí...
S tichým zašuchotaním sa zvezie po dverách až na zem.

Cítil ako keby po malých kúskoch strácal osobu, ktorá mu bola až veľmi blízka.
To celé ho veľmi bolelo a trápilo. Čím dlhšie nad tým rozmýšľal, tým ťažšie bolo zadržať slzy.
Tie si nakoniec aj tak našli svoje cestičky a rozkotúľali sa rôznymi smermi po jeho tvári...
Dlho sa nič nedialo...vo vzduchu sa niesla atmosféra plná sĺz, smútku, nevedomosti, strachu...
Nevedeli čo majú jeden od druhého čakať a čo bude ďalej.
Čo bude ďalej?
Zmení sa niečo?
Dokážu sa ešte jeden druhému pozrieť do očí?
Z neznámeho dôvodu sa obaja cítili vinní a to len pre takú maličkosť ako bol jediný bozk, ktorý sa navyše obom páčil.
Báli sa to priznať?
Nemalo však zmysel sa na nad tým toľko zamýšľať, no nevedeli prestať... Nešlo to.
Až po niekoľkých hodinách od samej únavy Minki zaspí s hlavou zarytou vo vankúši, do ktorého si vylieval svoje city zatiaľ čo JRej už zvalený vo svojej posteli, opierajúc sa o stenu ešte naďalej rozmýšľa i keď už ani sám nevie nad čím vlastne.
Ak by si však Ren myslel, že to bude kľudná noc tak sa škaredo mýlil...
Neustále sa budil na nočné mory až to nakoniec nevydržal a vzdal to.
Niečo v jeho vnútri mu radilo aby spravil to čo sa práve mu práve napadlo. Možno to bude ľutovať, ale už bol zúfalý od vyčerpania.
Nebol tým on sám moc nadšený, ale bola to jediná možnosť.. nedokázal si pomôcť a vstal z postele.
Strašne ho to ťahalo aby to spravil bez ohľadu na následky.
Otvorí dvere a z izby vykukne len hlavou. Poobzerá sa všade na strany a nakoniec vylezie von.
Potichu si to namieri smerom k Jonghyunovej izbe.
Príde až ku dverám a so slušnosti zaklope i keď vedel, že asi spí.
Akonáhle JR započuje klopanie tak sa strhne, utrie si slzy, ktoré boli aj tak už zaschnuté a posunie sa na posteli vyššie s očakávaním kto vojde...
Vedel, že sú tam sami, ale proste tomu nechcel veriť.
Vtom dnu nakukol rozklepaný Minki: "Uhm môžem?"
Nečakal ani na odpoveď a vošiel dnu. Dvere sa s tichým cvaknutím za ním zavreli, no keďže by bolo počuť aj spadnúť špendlík tak toto cvaknutie bolo natoľko hlasné až sa JR trochu mykol.
Minki sa dovliekol až k jeho posteli, na ktorú si aj bez opýtania sadol a prisunul sa k Jonghyunovi...ten sa samozrejme nijako nebránil.
"Hyung...mal som zlý sen..." hlesne Minki i keď teraz bol viac než od veci.
JRejovi to však neprišlo nijako divné, pretože vždy keď mal zlé sny alebo akékoľvek problémy išiel práve za ním.
Bol naozaj ešte také väčšie dieťa..
Minkimu sa však nedostalo nijakej odpovede, pretože starší mu len naslúchal...bol stále v šoku z jeho prítomnosti a snažil sa identifikovať či to nie je náhodou sen.
Bol rád, že ho má pri sebe a opatrne ho jednou rukou objal okolo ramien aby si ho k sebe pritiahol. Bol však naozaj opatrný pre prípad, že by sa Minki zľakol a zareagoval by negatívne. Nechcel si to u neho ešte viac pokaziť.
"Porozprávaj mi o čom bol ten zlý sen.." navrhol mu Jongie a Minki mu všetky svoje sny ochotne porozprával. Keď svoje rozprávanie ukončil, tak si ho k sebe starší chlapec viac pritiahol a jeho hlavičku si položil na hruď. Minki nijako neprotestoval. Ešte stále v ňom cítil svoju veľkú oporu a minútu od minúty bol pokojnejší.
"To bude dobré Minki ak by si sa ešte stále bál, tak tu kľudne môžeš ostať so mnou," povedal mu ticho pri ušku a voľnou rukou ho pohladil po vláskoch.
"Vážne tu smiem ostať?" spýtal sa pre istotu mladší.
"Samozrejme," zavrnel, na chvíľu sa odmlčal a následne opatrne načal tému, ktorá sa týkala ich incidentu spred niekoľkých hodín, "umm inak chcel by som sa porozprávať o tom čo sa stalo. Vieš chcem si to nejako vyjasniť, ale hlavne sa ti chcem ospravedlniť.."
Nestihne to ani dopovedať a Minki ho preruší: "To nič. J-ja som nad tým rozmýšľal a moja reakcia bola prehnaná. Prepáč, že som ťa tak hnusne vyhodil z izby."
Previnilo zavrie oči.
"V-vieš mne sa to vlastne páčilo, l-len som nevedel ako mám reagovať... Vieš, týmto správaním by sa mohlo veľa zmeniť," ešte stále pokračoval Minki, no tentokrát ho prerušil Jonghyun.
"Tak to som rád, pretože som si myslel, že už ma nebudeš chcieť vidieť. Ale aj keby sa tým niečo zmenilo, akokoľvek, tak mi to nevadí, pretože to naozaj stálo za to. Tvoje pery," trochu sa zasníva, "sú-sú tak dokonalé a neodolateľné.."
Stopne ho Minki a otočí k nemu hlavu: "Pobozkaj ma ešte raz, prosím."
Jeho tón hlasu je tichý a žiadostivý.
Jonghyuna to naozaj prekvapilo, no nedokázal skryť, že to tiež chcel a nedokázal sa tomu ubrániť.
Vkĺzol rukou do jeho vlasov, pritiahol si ho bližšie k sebe a nežne ho začal bozkávať na jeho mäkké a jemné pery. Mladší okamžite začne spolupracovať a bozk mu opláca. Z pobozkania sa stane naozaj dlhý bozk, ktorý si obaja do sýtosti užijú.
Minki bol pre Jonghyuna už od samého začiatku veľmi príťažlivý a preto vedel, čo by nasledovalo ak by to teraz neukončil.
Nechcel ísť na neho prirýchlo.
Odtiahne sa od jeho dokonalých pier a následne sa vyhovorí na dochádzajúci dych. To síce bola pravda, len sčasti.
"Poďme spať...Určite si unavený rovnako ako ja," prihovorí sa mu a Minki mu ochotne prikývne. Naozaj bol unavený, obaja boli. Zalezie k Jonghyunovi pod perinu aby mu nebola zima, na čo si ho k sebe Jonghyun aj pritiahne. Minki sa k nemu ochotne pritúlil a JR ho chvíľu hladil po chrbte. mal neuveriteľne mäkké a hebké pyžamko.
Chvíľu len ležali vedľa seba Jonghyun pokračoval v jemnom hladení po chrbte a Minki počúval ako mu bije srdce.
Všetko nasvedčovalo tomu, že obaja už budú o chvíľu spať keby...
...keby si Minki nezmyslel, že mu chce jeho hladenie nejako oplatiť.
Vkĺzne packou pod jeho vrchný diel pyžama a začne ho hladiť po jeho vypracovanom brušku. Párkrát už síce mal možnosť dotknúť sa jeho brucha, no nie až na takto dlho a na toľkých miestach, preto si to hodlal užiť.
Bol taký nežný... Na Jonghyunov momentálny psychický stav možno až moc. Bol už vcelku dosť unavený a tak mu robilo čoraz väčší problém ovládať sa. Zvládal to ešte pomerne dlhú dobu, no nakoniec aj tak podľahol pokušeniu. Minki si najskôr dlhšie ničoho nevšimol. Pre Jonghyuna to však bolo už dlho, a tak mu ten pocit začal byť nepríjemný, čo spôsobilo, že pri následnom krúživom pohybe maknaeho ruky na jeho podbrušku, nevedomky vzdychol. Privrel mierne oči, no následne už na svojej tvári cítil uprený Minkiho pohľad.
Opatrne pootvoril jedno oko aby mu videl do tváre.
Čakal, že ho bude prepaľovať pohľadom, ale on...
...on sa usmieval?
Neveril vlastným očiam, ale bol vlastne rád. Otvoril aj druhé oko a nevinne sa usmial.
"Hups..." zavrnel a mierne mykol plecami.
Minki ho slabo buchol do hrude.
Jonghyun sa následne tiež zaškeril, chytil Minkiho za obe plecia a prevalil ho pod seba.
Nahol sa k jeho uško a zavrnel mu do neho: "Ostáva jediná otázka. Dovolíš mi aj viac, než len bozkávať ťa?"
"Umm neviem...možno? Môžeš to skúsiť..." zavrnel šibalsky. Niečo sa v ňom zlomilo. Nechápal to. A prekvapilo ho to rovnako ako Jonghyuna.
"Tak dobre." To boli posledné Jonghyunove slová.
Ani sa nenazdal a už mu zasypával krk bozkami, rukami rozopínal gombíky na jeho vrchnom diele pyžama a občas sa otrel rozkrokom o ten jeho.
Jeho starostlivosť bola naozaj dôkladná, a preto niet divu, že prvý vzdych vychádzajúci z Minkiho úst na seba nenechal dlho čakať... a nasledovali ďalšie.
Jeho pyžamo síce bolo hebké, ale teraz naozaj prekážalo.
Minki sa ani nenazdal a už pod ním ležal úplne nahý.
Následne sa vyzliekol aj Jonghyun, pričom ho mladší dôkladne sledoval. Ani si neuvedomil, že si pri pohľade na neho skusol spodnú peru.
Rýchlo ešte dal preč prikrývku, ktorou boli zakrytý a vrátil sa späť k svojmu bodu záujmu.
Bozkami sa presunul cez jeho kľúčnu kosť až na hruď, zatiaľ čo jednou rukou začal dráždiť jeho bradavku... tej druhej pre zmenu venoval starostlivosť svojich úst. Sal ju a dráždil jazykom. Druhou rukou ho hladil na podbrušku.
Minki sa nezmohol na nič viac ako len obmotať ruky okolo jeho krku. Hlavu mal zaklonenú dozadu, oči mierne privreté a len občas sa pozrel na Jonghyuna. Musel uznať, že to čo JR robil naozaj vedel. Netrvalo dlho a z jeho úst vychádzali ďalšie a hlasnejšie vzdychy. Onedlho boli obaja rovnako vzrušení.
Jonghyun sa presunul bozkami nižšie až k jeho podbrušku a rukou ho hladil po vnútornej strane stehien. Rozhodol sa, že ho ešte chvíľu potrápi, ale sám to dlho nevydržal takže do ruky jemne uchopil mužstvo a jazýčkom niekoľkokrát obkrúžil jeho špičku. Následne vsal jeho žaluď. Odozva bola jasná v podobe hlasného vzdychu, čo Jonghyunovi dodalo odvahu a pohltil ho v ústach až po koreň. Chvíľu tak zotrval a následne začal hlavou pohybovať v pomalom, pravidelnom tempe.
Minki sa od vzrušenia pod ním mierne hmýril a jednou rukou vkĺzol do jeho vláskov.
Jonghyun sa po chvíli odtiahol aby Minki nevyvrcholil už teraz.
Rukami mu naznačil aby viac roztiahol nôžky. Minki ochotne poslúchol.
"Bojíš sa?" sklonil sa k neho ušku a pohladil ho po líčku.
"Verím ti..." zavrnel Minki a pohladil ho po chrbte.
Jonghyun sa poodtiahol od jeho tváre a následne jedným prstom vnikol do jeho vnútra. Minki nahlas vzdychol a hlavu zaboril dozadu do vankúša. Mierne prstom pohýbal a keď cítil, že sa uvoľnil tak pridal druhý prst.
Nasledoval ten istý scenár.
Keď si bol istý, že už je pripravený tak prsty vytiahol a opatrne do neho vnikol svojím mužstvom.
Obaja naraz slastne vzdychli. Minkimu sa zdal príliš veľký a Jonghyunovi zase príliš úzky.
Nechal ho aby si zvykol. Zatiaľ sa prisal k jeho perám. Bozkával ho vášnivo a dravo, na čo mu Minki spokojne odpovedal.
Upútalo to všetku jeho pozornosť, a preto následný pohyb, ktorý v sebe cítil už vôbec nebol až tak bolestivý.
Jonghyun zvolil pomalé tempo. Neprestával ho bozkávať a na tempe postupne pridával.
Obaja boli na maximum vzrušení...
Preto, keď Jonghyun cítil blížiaci sa vrchol, tak začal trieť Minkiho pýchu v rovnakom tempe, ako boli jeho prírazy.
Netrvalo dlho a s hlasným výkrikom vyvrcholili takmer naraz.
Minkiho vnútrom sa rozliehalo teplo.
Obaja sťažka dýchali a oddychovali. Jonghyun z neho po chvíli vystúpil a servítkami z nočného stolíka ich oboch vyčistil.
Následne si unavene ľahol vedľa neho, na čo sa k nemu Minki hneď pritúlil a on si ho k sebe pritiahol.
Onedlho prehovoril. Musel povedať to čo chcel už dávno, ale nemal na to odvahu. Musel mu povedať, čo k nemu už dlho cíti: "Minki, už dlho ťa milujem.." Vdýchol vôňu jeho vláskov.
"Aj ja ťa milujem," zavrní Minki a pozrie sa mu hlboko do očí.
"Ani nevieš ako krásne sa to počúva. Ďakujem...za všetko. Za dnešok."
"To nestojí za reč Hyung, ale nabudúce to nechaj na mňa, dobre?" povie mladší.
"O čom presne hovoríš?" pozerá ne neho nechápavým pohľadom.
"O tom vyzliekaní. Nabudúce si ťa chcem vyzliecť sám." usmeje sa na neho Minki, na čo sa následne JR zasmeje.
"Hlupáčik... Ale dobre platí! Sľubujem!"
Minki ho ešte naposledy svojou mušou silou buchne do hrude, za toho "hlupáčika" i keď mu to v skutočnosti nevadilo a usmeje sa.
"Dobrú noc" povie JR a dá mu na pery pusu na dobrú noc.

"Aj tebe" zavrní Minki a onedlho už obaja tvrdo spia...





 

Nightmare 1/2

14. července 2014 v 21:12 | G-Lee |  Nu'est



Takže uhm áno som tu zase alebo teda skôr konečne ja po hádam sto rokoch a zase vás idem niečim otravovať...neverím, že sem ešte niekto chodí a ak tak, že budete čítať práve toto, ale tak patrilo by sa zase niečo pridať...ak sa vám zdajú motívy alebo úprava fotky istým spôsobom "vianočné" tak nie nezdá sa vám to pretože som to začala písať cez zimu a ešte som sa k tomu stále akosi nedostala o___O No, ale tak dosť mojich kecov...užite si poviedku a sná´d sa vám bude páčiť. Ak chcete zanechajte komentár...ten vždy poteší =DD



Názov: Nightmare
Fandom: Nu'est
Pár: JRen (JR, Ren)
Autor: G-Lee
Varovanie: 18+ (Je možné, že len 15+ záleží od toho či nebudem lenivá a napíšem aj druhý diel pretože toto je zatiaľ tak shonen-ai o__O =DD)
Venovanie: Všetkýýým =33

*** Niekoľko dní po Vianociach ***
Po dlhom čase sa zase rozletia dvere na dorme. Vedľa dverí sa objavia kufre a dnu vstúpi rozradostnený Jonghyun. Poobzerá sa okolo seba a vdýchne tú vôňu nesúcu sa všade naokolo. "Aaach~ Konečne zase späť..." bol rád, že mohol stráviť sviatky so svojou rodinou, no už mu to tu chýbalo. "Aron? ...Beak? Minnie?" zakričí na celý dorm, no nedostane sa mu žiadnej odpovede. "Minki?" skúsi to ešte raz, pričom sa pri tomto mene trochu zachveje. Radšej sa len zhlboka nadýchne aby ho to čím skôr prešlo. Čakal, že tu bude ako posledný, čo sa teda od leadera nepatrí. No na jeho prekvapenie opak bol pravdou...teda aspoň z jeho pohľadu.


*** Medzitým v izbe ***
Ležal na posteli a čítal akýsi časopis. Bol tu už pár dní keďže nechcel prísť posledný, ale zdá sa, že sa prerátal. Nabudúci rok to spraví inak. Jeho kamaráti totiž neprichádzali a on tam bol úplne sám. Čo bolo však horšie nudil sa a začínalo mu byť aj smutno. Ako si tak pozeral obrázky a popri tom nad všeličím rozmýšľal, jeho myšlienky prerušili akési zvuky. Okamžite spozornel, zodvihol sa do sedu a zavrel časopis, ktorý packou pritlačil k posteli. "Hyung!" vypleštil očká, zdvihol sa z postele a nestihol si ani obuť papuče, a len vyletel z izby. Rozbehol sa po chodbe až ku schodom, ktoré bral to troch div nespadol. Jediný bod, ktorý videl s iskričkami v očiach bol JR stojací pred ním.

*** Z Jonghyunovho pohľadu ***
Smutne si povzdychol a už čakal, že to budú zase len nudné dni, počas ktorých bude čakať než prídu ostatní. Vtedy však odvrátil pohľad od zeme a jediné čo videl bol Minkie rútiaci sa priamo na neho. "Stóóój!" zakričal aby brzdil, nie že sa obaja ocitnú na zemi.
To už však bolo neskoro. Minkie sa mu hodil celý šťastný okolo krku a on to sotva ustál. Trochu to s ním zakývalo, no nejako sa to nakoniec podarilo tak aby nespadol.
"Č-čo ty tu?" povedal nechápajúc a ešte stále v šoku. Odkiaľ sa tu vôbec zobral?!


*** Celkový pohľad ***
"Ja som tu....a už pomerne dlho." usmeje sa a túli sa k nemu.
"No akože konečne, že si prišiel...že ti to trvalo!" povie s ironickým podtónom aj keď to myslel vážne.
"No vieš j-ja som si aj tak myslel, že budem posledný, čo ako vidím nie je ani z ďaleka pravda." jednou rukou si ho Minkieho tiskne k sebe a druhou sa nervózne poškriabe na zátylku, pričom sa trochu poobzerá okolo seba, no nakoniec pohľadom zakotví na Minkiho krásnej tváričke. Toto mu chýbalo...ten pohľad, tá jeho roztomilosť, žiarivý úsmev a jeho letmé dotyky.
"Haha...jasné. Že posledný." začne so smiechom.
"No to isté som si myslel aj ja." tvár mu razom skamenie a pretočí očami.
"Nabudúci rok už takto skoro neprídem. Len som sa tu nudil a ešte mi začínalo byť aj smutno," odmlčí sa, "teraz mi to budeš musieť vynahradiť." zaškerí sa na Jonghyuna a pozrie na neho psími očkami.
JR má čo robiť aby sa z toho jeho pohľadu na mieste nerozpustil len na nejakú mláčku. "Dobre teda povieš si čo budeme robiť a môžme začať."
Pri hyungových slovách sa mladšiemu chlapcovi rozžiaria očká a začne mierne poskakovať. "Tak ma zober na prechádzku." rozkáže si, pustí ho a ide sa obliekať.
JR ani nestihne odpovedať, ale keď ho vidí čo robí neostáva mu, než prikývnuť.
Keď sa Minkie oblečie, chytí ho za packu a vytiahne ho von. Ťahá ho smerom do parku...


*** Po niekoľkých hodinách /večer/ ***
So smiechom vtrhnú dnu a Minki sa trochu potkne o prah dverí. Po pár nepodarených krokoch to ustojí a je v poriadku. "Aigo Minki si v poriadku?" spýta sa starostlivo jeho hyung a rýchlo za sebou zabuchne dvere a ide k nemu.
"Uhm áno to je dobré...l-len som sa trošku potkol." nevinne sa usmeje a poškriabe sa na zátylku.
"To som rád...už som sa zľakol, že ti niečo je.." úľavne si vydýchne a ruku si položí na svoju hruď. Podíde k nemu ešte bližšie a rukou, ktorú obmotá okolo jeho pásu si ho pritiahne k sebe. Milo sa na neho usmeje a zahľadí sa do jeho prekrásnych hnedých očiek, v ktorých mu pohrávali veselé, neposedné iskričky. Vždy ho tak fascinovali očká toho malého šteňaťa.
"Čo by si chcel robiť maličký?" spýtal sa ho ich leader a rukou mu prehrábol vlásky.
"Hééj" vypískol Minki a jedinú odpoveď na svoju otázku, ktorú starší dostal bol len úder päsťou do hrudi. Nebolelo to... ako inak, keď Minkie bol ešte v podstate dieťa...alebo sa tak teda niekedy správal..no i tak ho mal veľmi rád.
Možno dokonca viac ako by bolo normálne... Jeho myšlienky však prerušila ďalšia spŕška slov od maknaeho: "Nie som zase až taký malý.." Nafúkol líčka ako dva balóniky, div neodletel a ublížene našpúlil pery.
"Ale ňo...malinký sa nám urazil," pokračoval v provokácií ďalej starší a v jeho tóne bolo cítiť škodoradosť.
"No ták...už s tým prestaň!" sklopil hlavičku k zemi, zavrel oči a ušká si zakryl svojimi rukami aby ho ani nevidel, ani nepočul.
"Tak ja už nebudem" povedal hyung zmierlivým tónom hlasu a pohladil ho po líčkach. Následne mu chytil rúčky a dal ich dolu z jeho ušiek.
Mladší nechcel síce veľmi spolupracovať, ale on to nakoniec nejako zvládol. Nežne ho chytil za jeho útlu bradu a jemne podvihol jeho hlavičku aby opäť mohol vidieť jeho krásne očká. Tie mal však zavreté s čím veľmi nerátal a tak sa mu milo a potichučky prihovoril: "No ták Minkie...otvor očká a pozri sa na mňa."
Zaprosil ho a nakoniec ešte hlesol: "Minkie...prosím."
Ren nakoniec po dlhom uvažovaní a prehováraní alebo teda skôr prosíkaní jeho hyunga oči pomaly a trochu sekane otvoril. Pozrel na neho veľkými, lesklými očkami. Následne si jedno očko pretrel prstíkom a šepol: "Hyunnie? Som unavený asi by sme si už mali ísť ľahnúť."
Jonghyun ho pozorne počúval a bol rád, že sa pri pohľade na neho neroztopil...vážne vyzeral ako malé puppy. Alebo skôr mačiatko? Áno...áno také malé mača. Keď sa konečne prebral z tranzu jemne zamykal hlavou a snažil sa aby si Minki nevšimol, že bol chvíľu mimo.
"Dobre pôjdeme si ľahnúť...a nie si hladný?" spýtal sa ešte dodatočne.
"Uh nie ďakujem...skočím si do sprchy a pôjdem spať." trval si na svojom mladší chlapec.
"Ako teda chceš. Tak teda bež do sprchy a ja ti nachysám posteľ." A už je to tu...zase ten starý dobrý starostlivý leader. To mal na ňom naozaj rád a zrejme aj všetci ostatní členovia skupiny. Vždy sa o nich tak pekne staral a nehovoriac o situáciach keď bol niekto z nich unavený alebo nebodaj chorý.
"Ďakujem hyung." poďakoval mladší a venoval čiernovlasému chlapcovi milý, trochu ospalý úsmev. Následne sa vydal po schodoch hore a namieril si to rovno do kúpeľne. Starší chlapec ho hneď nasledoval, ale ten si to namieril k Minkimu do izby aby mu pripravil poseľ a všetky potrebné veci.


*** V kúpeľni ***
Zabuchol za sebou dvere, ktoré však nezamykal. Nezvykol zamykať dvere na kúpeľni...bolo to tak odjakživa. Vedel a bolo to tak medzi všetkými členmi, že bez dovolenia by mu tam nikto nevošiel. Začne sa vyzliekať a oblečenie skončí na zemi na akéjsi kôpke ležiacej vedľa sprchového kúta. Pustí vodu. Šum vody sa rozlieha po celej miestnosti a kvapky horúcej vody mu dopadajú na jeho hebkú pokožku, do ktorej sa mu zarývajú ako do piesku. Voda mu dopadá aj na vlásky, po ktorých sa neskôr ďalej spúšťa v pramienkoch dolu. Po chvíli sa miestnosťou začne rozliehať sladká vôňa malinového sprchového gélu. Onedlho už nie je počuť vodu...dvere na sprchovom kúte sa otvoria a vtom...


*** Medzitým v Minkiho izbe ***
Jonghyun mu starostlivo nachystal všetky potrebné veci, ktoré potreboval na spánok keďže si tam nechal pomerne dosť veľký neporiadok... Len nad tým mierne zakrúti hlavou, ale už si zvykol. Minki síce nebol bordelár, ale chápal, že ho vlastne bol privítať a odvtedy už tam ani nebol.
Postupne upratuje všetky veci a rozmýšľa nad všeličím, keď vtom...


*** Celkový pohľad ***
"Hyunnie?" kričal Ren z kúpeľne. Akonáhle ho Jonghyun započul otočil sa od postele a čakal čo bude nasledovať...i keď to vlastne veľmi dobre tušil.
"Donesieš mi uterák?" pokračoval Minki a JR len s pobaveným úsmevom zobral jeho uterák aj s pyžamom, ktoré si tiež ako vždy zabudol a vybral sa s vecami ku kúpeľni. Zaklopal len pre istotu a spýtal sa: "Môžem?"
Odpoveďou mu bolo len tiché súhlasné zamrmlanie. Vošiel preto dnu a s tichým cvaknutím za sebou zavrel dvere. Otočil sa k nemu a vtom sa mu naskytol pohľad, pri ktorom sa mu zadrhol dych v krku, no snažil sa aby to na ňom nebolo vidieť. Nečakal totiž, že tam bude Minki stáť len tak bez toho aby si zakryl aspoň oblasť rozkroku. Vždy to tak totiž bolo, pretože takto tu nebol prvýkrát, ale teraz ako keby to bola nejaká provokácia.
Nebolo to však tak a Minki ani len netušil, že ho tým provokoval.. on len viac-menej zabudol, že je nutné sa zakryť. Uvedomil si to však až keď videl Jonghyunov vyľakaný, no zároveň uprený a fascinovaný pohľad.
Minki si ihneď rozkrok zakryl rukou a následne vytrhol JRejovi z ruky uterák a pritlačil si ho k rozkroku.
"A-Aigo prepáč... ja nejako s-som zabodol.." Kokce a pohľadom pritom prechádza všade okolo seba po kachličkách na zemi i stene.
Nestihne si ani všimnúť kedy sa k nemu Hyun priblížil. Všimol si, že Minki je úplne mimo, a teda si ani nevšimol kedy k nemu pristúpil. Ruku mu v tej chvíli priloží na hruď a natiskne ho na najbližšiu kachličkovú stenu.
Druhou rukou ho chytí za bradu a natočí si jeho hlavu tak aby mu videl priamo do očí. Priblíži sa blízko k jeho tvári a hlesne: "Už nič nehovor.."
Minki už vtedy takmer nedýcha, keď vtom sa stane niečo čo vôbec nečakal, no JR sa na to chystal už dlho. Ich pery sa spoja v jedny v absolútne nežnom a trochu bojazlivom bozku. Bojazlivosť však časom opadne a obaja naberú viac sebaistoty i keď Jonghyun sa bál, že skončí odsotený na stene, čo sa ale na jeho šťastie nestalo...

Pokračovanie čmáraníc... o__O

17. února 2014 v 22:24 | G-Lee
No tak sa mi to tu nejako začalo množiť a tie čmáranice sa stále rozrastajú. o_O Toto vydanie je zamerané na skupinu EXO aj keď to nebolo úmyseľné. Začneme tak zvolna a postupne už to bude niečo iné.. No tak tu to máte.. =33




Luhan (EXO) - For Kang Soo Mi /chibi/



Num sem mal prísť ešte jeden obrázok, ale nejako som zistila, že k nemu momentálne nemám prístup takže ho preskočím a pokračujme. Možno to sem raz dám... =DD




HunHan (EXO couple) /chibi/



HunHan (EXO couple) - podnet dala Kang Soo Mi =33

Kam dál

Reklama